© Vytvorený BFTA & the NSRA
© Doplnil András Fekete-Móró, 2011-2013.
© Preložil Peter Kráľ, 2017-2018

© Tento dokument je chránený autorskými právami organizáciou BFTA a András Fekete-Móró.
- POUŽÍVAJ HO: Ulož a vytlač si ho pre vlastné pužitie,
- ZDIEĽAJ HO: S radosťou daj na neho link na fórach a weboch,
- NEKRADNI HO: Nezverejňuj tento obsah nikde inde.
Poslednú verziu nájdeš vždy na týchto stránkach,
Prosím daj na neho link a zdieľaj ho s ostatnými strelcami!

Further translations are in progress by fellow shooters:

Brasiliero / Brasilian (by Ana)
Deutsch / German (by Henning)
Eesti / Estonian (by Kristin)
Español / Spanish (by Tesla)
Français / French (by Harry)
Lietuviškai / Lithuanian (by zalias7)
Polski / Polish (by Chris)
Português / Portuguese (by Ana)
Srpski / Serbian (by Stefan)
Slovenski / Slovenian (by Dušan)
Türk / Turkish (by BsR)

Strieľanie Field Target so vzduchovkami začalo v 1981 ako alterntíva k poľovaniu. Ciele boli siluety rôznych zvierat ako holub, veverica, potkan, atď. Okrúhla nálepka bola umiestnená do stredu a keď bola zasiahnutá, bol pridelený bod. Pretože to bolo nepohodlné chodiť prelepovať po kažom výstrele, začali sa používať mechanické terče s dierou uprostred (sklopky), ktoré po zásahu padli a mohli byť nastavené do pôvodnej polohy z palebnej čiary. Cieľ bol 50 mm a maximálna vzdialenosť na 20 sklopkovej trati bola 35-40 m.

Boili používané hlavne zalamovacie pružinové vzduchovky kalibru 5,5 mm (.22). Dôvod bol, že zalamovacie vzduchovky boli najrošírenejšie na trhu (okrem BSA AirSporter)a kaliber 5,5 mm (.22) bol najpresnejší na vonkajšie strieľanie; diabolky s polguľatou hlavičkou ako Eley Wasp boli najobľúbenejšie vďaka dobrým vlastnostiam vo vetre. Jediné presné diabolky boli so zrezanou hlavou určené na strieľanie v hale, ale kvôli ich tvaru a váhe nebolo možné s nimi dosahovať stabilné výsledky. Používalo sa aj niekoľko pumpovacích (PCA) vzduchoviek ako Sharp Innova, ale neboli obľúbené kvôli potrebnej námehe pri nabíjaní.

Určovanie vzdialností bolo od oka a niektorí jednotlivci sa stali expertmi v presnom odhadovaní vzdialeností. Puškohľady sa používali ale najväčšie zväčšenie bolo 9x. Nebolo nezvyčajné mať niekoľko skúšobných výstrelov na určenie vzdialenosti a sily vetra, až potom nasledoval počítaný výstel.

V 1984 vznikla BFTC s cieľom propagovať Field Target a vytvoriť základné pravidlá bezpečnosti a správania.

Dnešné ciele si zachovali tvar siluety, ale veľkosť killzóny sa zmenšila na 40 mm. Normálna súťaž pozostáva z 30-50 cieľov náhodne rozmiestnených vo vzdialenostiach 9(7)-50 metrov. Povolený je iba jeden výstrel a je ohodnotený jedným bodom, ak sklopka spadne. Iba jeden vstup je povolený na hlavný pretek. Popri tejto súťaži občas nájdete rôzne sprievodné akcie, ako je napríklad; streľba na dlé vzdialenosti, streľba na sklopky s redukovanými kilzónami, rýchlostná streľba a streľba z pištole. Všetky veľajšie súťaže môžu umožniť opätovný vstup.

Zručnosť tejto súťaže je presne určiť vzdialenosť cieľa a zohľadniť poveternostné podmienky, ktoré môžu zmeniť dráhu letu ľahkej diabolky.

Field target je bezpečný, prísny a náročný šport, ktorý si môže užiť celá rodina. Je to strieľanie na neživé ciele a nie je nutné strieľať na živé zvieratá alebo vtáky. Field Target je najtichší a najrozširovanejší šport - bol úspešne exportovaný do Európy a USA. Je to celoročný šport a niektoré kluby prevádzkujú letnú aj zimnú sezónu. Veľa pretekov prebieha cez víkendy. Strelci sú hodnotený v rámci jednotlivých súťaží v svojich kategóriách v závislosti od rôzneho veku a pohlavia. Je to veľký rodinný šport a často je mezdi klubmi a strelcami zdravá rivalita.

Je veľmi dôležité sa oboznámiť so zákonmi o držaní zbraní, munície, ich používaní vo vzťahu k veku účasníkov (ako sú deti a juniori).

BFTA ani SAFTA nie je určená na to, aby dávala právne rady. Zákon sa môže líšiť vo vašej krajine a aj v regióne. Berte to do úvahy pri účasti na medzinárodných súťažiach.

Pre Spojené kráľovstvo uvádzame BASC stránku:
http://www.basc.org.uk/en/shooting/airgunning/air-rifles.cfm

Pdf verzia je dostupná tu:
http://www.basc.org.uk/en/utilities/document-summary.cfm/docid/038BE62F-14D4-41FA-BEE9D95E3AFF5511

Tieto linky sa môžu meniť, takže navštívtewww.basc.org.uk a hľadajte “air gun”

Bezpečnosť so zbraňou je každého osobná zodpovednosť. Steľba je jeden z najbezpečnejších športov. Dôvodom je, že určené pravidá sa vždy MUSIA dodržiavať.

Dva základné pravidlá sú::

• Nikdy ebete zbraň bez vedomia majiteľa.
• So zbraňou narábajte, ako keby bola stále nabitá!

Podstata ostatných pravidiel vychádza z týchto dvoch hlavných.

Narábanie so zbraňami

• Keď vyberiete zbraň, skontrolujte či nie je nabitá a natiahnutá
• Pred manipuláciou so zbraňou ukážte druhej osobe, že nie je nabitá
• Pri odkladaní zbrane, skontrolujte či nie je nabitá a natiahnutá. Nikdy neodkladajte nabitú zbraň.
• Keď dostanete cudziu zbraň, skontrolujte či nie je nabitá a natiahnutá. Keď neviete ako, opýtajte sa majiteľa.
• Nikdy ebete zbraň bez vedomia majiteľa.
• Pamätajte, je lepšie 100 krát dôkladne skontrolovať či je zbraň vybitá, ako raz nedostatočne.

Používanie zbrane

• Pri používaní zbrane mierte hlavňou k zemi
• Pri nabíjaní zbrane mierte hlavňou k zemi
• Pri používaní zalamovacej vzduchovky alebo vzduchovku so spodným náťahom, kedy môže dôjsť k zacviknutiu prstov, neustále držte druhou rukou hlaveň alebo páku počas nabíjania diabolky.

Pohyb so zbraňou

• Pri presune medzi stanovištiami sa nikdy nepresúvajte s nabitou zbraňou.
• Pri presune medzi stanovištiami otvorte záver a vyberte zásobník zo zbrane
• Pri zaobchádzaní so zbraňou, zbraň nesmie byť nabitá, záver otvorený, zásobník vytiahnutý a zbraň niesť havňou k zemi
• Držte zbraň v púzdre, ak sa nepoužíva

Pokyny na strelnici/dráhe

• Ak počujte jedno zapískanie alebo pokyn STOP, okamžite prestaňte narábať so zbraňou
• Vždy počúvajte inštrukcie maršálov na dráhe
• Nikdy neprekračujte palebnú čiaru bez povolenia maršála

Všeobecne

• Nikdy sa nespoliehajte na bezpečnostnú poistku, že ostanete v bezpečí
• Nikdy nevzbudzujte pozornosť strelca počas streľby, lebo sa môže otočiť na vás
• Pri výstrele naprázdno dodržujte rovnaké bezpečnostné pravidlá, ako pri ostrej steľbe

Mnohé moderné vzduchové zbrane používajú stlačený vzduch ako zdroj energie. Poskytuje to pohodlnú a nenáročnú streľbu ale nikdy nesmieme podceniť energiu uloženú v kartuši. Kartuša je potenciálna bomba, ak sa s ňou nezaobchádza správne.

• Fľaše odkladajte na mieste bez zdroja tepla
• Zabránte pádu fľaše a tvrdým nárazom do ventilu alebo plniacu súpravu
• Nepoužívajte fľašu alebo plniacu súpravu, ak vykazujú známky poškodenia
• Vždy skontrolujte tlak vo fľaši
• Presvedčte sa, že fľaša má platnú tlakovú skúšku
• Pri utesňovaní fľaše používajte minimum energie, silou rúk je to postačujúce
• Pri používaní odpájateľných fliaš alebo karúš, nikdy nestojte pred fľašou, lebo je naplnená a pod tlakom
• Vždy sledujte kartušu a plniacu sadu počas plnenia
• Vyhnite sa priamemu pozorovaniu tlakomerov počas plnenia
• Vždy plňte zbraň pomaly, nevystavujte zbraň plnému tlaku
• Vyhnite sa priamemu kontaktu stlačeného vzduchu a kože
• Zabráňte olejom a vazelínam vniknutiu do vysokotlakých vzduchových časti zbrane

Vďaka pohybom pri dýchaní nie je možné presne vystreliť bez zadržania dychu. Akonáhle je dych zadržaný, telesné funcie začínajú oslabovať keď dôjde k hypoxii (nedostatok kyslíka). Pokles kvality zraku je prvý nasledovaný svalmi, ktoré sa začínajú skracovať nepravidelne. V neposlednom rade sa dostaví pocit "musím sa nadýchnuť" ako obranný mechanizmus tela. Všetky tieto efekty znižujú schopnosť kontrolovaného výstrelu. Týmto negatívnym efektom je možné sa vyhnúť zadržaním dychu len na krátku chvíľu. To je zhruba 10 sekúnd, prípadne trochu dlhšie počas nádychu. Pri nádychu sa svaly hrudného koša napínajú, pri výdychu uvoľňujú. Keďže sa snažíme znížiť napätie počas strieľania, je vhodnejšie zadržať dych počas výdychu. Nasledujúci diagram znázorňuje typický priebeh dýchania.

V0 - je spodná hladina normálneho dychu. Je možné vydýchnuť viac, ale nie úplne vyprázdniť pľúca.
V1 - je vrchná hladina normálneho dychu. Je možné sa nadýchnuť viac (hyperventilovať).

Strelec urobí dlhší, hlbší nádych, ktorý obohatí krv kyslíkom viac ako normálny dych a nechá vzduch vydýchnuť, až kým hrudník ostane bez napätia, potom zadrží dych na 10 sekúnd, vystrelí a dosleduje priebeh výstrelu. Čas pauzy po výdychu, počet a hĺbka nádychov, atď je individuálne a záleží na každom strelcovi. Dôležité je, aby pauza pri zadržaní dychu nepresiahla 10 sekúnd. Je výhodnejšie vystreliť a dosledovať výstrel v kratšom čase, 4 až 6 sekúnd. To je možné v dobrých podmienkach, ale pri horšom počasí to môže trvať dlhšie. V každom prípade, ak nedôjde k výstrelu do 10 sekúnd je lepšie prerušiť streľbu, vydýchať sa, okysličiť krv a zopakovať tento proces.

Je dôležité poznamenať, že nejde o plný výdych. Úplný výdych vyžaduje napätú pozíciu plúc aj hrudných svalov podobne ako pri plnom nádychu. Ale existuje bod, približne 3/4 kapacity pľúc, kedy hrudník a svlay nie sú pod tlakom. Spoznáte to podľa stavu, kedy je potrebná dodatočná energia na nádych aj výdych. Toto je najvhodnejšie na steľbu, kedy je telo najuvoľnenejšie. V podstate je to stav výdychu, ale bez silenia a len do takej miery, aby to bolo prirodzené a samovoľné. Len doplním, že dýchanie zvyčajne nie je zdrojom chýb. Može to byť využité pri finálnom mierení. (pozri Kapitola 5.3)

5. Mierenie

5.1. Prirodzené mierenie telom

Prirodzené mierenie telom je podstatná súčasť mierenia. Je to miesto, kde mieri vaše telo po zaujatí streleckej pozície. Sadnite si, zatvorte oči zaujmite streleckú pozíciu len s minimálnim napätím svalov. Teraz skontrolujte, kde mieri vaša zbraň: toto je (NPA) priprodzené mierenie telom.

Jeho využívanie je veľmi dôležité, pretože strieľanie s NPA vyžaduje minimum svalovej činnosti, teda minimalizuje chyby v srteľbe, t.j. trafíš tam, kde pozeráš. Vysvetlenie je jednoduché: keď cieľ nie je v NPA, pozíciu tela musíš upraviť pomocou svalov. To nie je nemožné. Možeš mieriť kamkoľvek, ale kvôli zbytočnému pnutiu svalov, podpora zbrane nie je ideálna, a keď sa sústredíš na výstrel, telo sa uvoľní do smeru NPA - a ty minieš cieľ. Ak tvoje telo mieri na cieľ, je ľahšie ho udržať zameraný a zásah je oveľa presnejší.

5.2. Mirenie celým telom

Mnoho FT strelcov zníži rozlíšenie puškohľadu pred zamriavaním a hľadaním vzdialenosti, aby rýchlejšie našli cieľ. Môžeš tým zíkať čas, ale zároveň zvýšiš pravdepodobnosť, že tvoje telo nebude v súlade s NPA. Usadenie do správnej pozície tak isto vyžaduje tréning: ideálne už s 50 násobným zväčšením a sledovaním cieľa voľným okom, sadni si, pozri do puškohľadu a mal by si vidieť cieľ. Aj keď kríž nie je v strede kilzóny, cieľ by mal byť v puškohľade a nemal by si ho hľadať.

Ak potrebuješ zmeniť polohu, nie sú to tvoje ramená a ruky, ktoré sa majú vytočiť ale časť tela blízko k zemi (chodidlá, kolená, zadok). Vysvetlenie je jednoduché: ak posunieš len ruky a ramená, potom len 6-8 kg váhy mieri na cieľ, čo môže byť ztrhnuté naspäť veľmi ľahko. Ale keď mieriš na cieľ celým telom, NPA 60-100 kg váhy mieri správnym smerom a to sa len tak ľahko nestrhne/nepohne.

V nasledujucej časti sú detailne popísané strelecké pozície odvodené od týchto princípov: celé telo musí mieriť na cieľ pri minimálnam svalovom napätí, ideálne kosť by mala prenášať váhu na druhú kosť (kĺb). Vzdy ak je to možné, nepoužívajte svaly. Potom nezáleží, že si vstával za svitania a že si cestoval 3-4 hodiny a si unavený z cesty a keď musíš sedieť a strieľať, pretože budeš držať zbraň len pomocou "kostí" a nie pomocou uanvených svalov. Tneto typ držania zbrane sa len v málom odlišuje od stability ako pri nastreľovacej pozícii.

5.3. Mierenie a dýchanie

Ideálne je vynechať dýchanie úplne počas výstrelu, ale aj to môže zapríčiniť problémy. Nestrieľame v uzavretom prietore v sterilných podmienkach ale môže nastať nečakaný poryv vetra, šnúra sa objaví v optike a dobre nastavný rytmus je rozhodený. Nie je vhodné obmedzovať dýchanie ale využiť ho v svoj prospech. Poamlé a ľahké vydychovanie nám môže pomôcť k presnej zmene pozície vrchnej časti tela bez nutnosti zapojenia svalov v hrudnom koši, teda pozícia zbrane sa zmení plynule.

Postoj k cieľu je zvyčajne priamo, kde mieri zbraň svojou váhou (zhora nadol v stoji), respektíve, kde my dávame väčšiu váhu (zdola nahor v sede a kľaku). V kažnom prípade je cieľom mať uvoľnené svaly a nie pomocou nich tlačiť zbraň smerom k cieľu.

V tom môže veľmi efektívne pomocť správne dýchanie. V sede môžeš nádychom zdvihnúť zbraň smerom k cieľu. Počas nádychu môžete mierne uvoľniť držanie tela, aby ste sa vyhli duseniu, ako aj držanie kríža na cieli. Počas výdychu mu dovolíte, aby pušku o niečo trochu zvýšil. Jeden ďalší dych, puška vystúpená. Výsledkom je dobre riadený pohyb do NPA s uvolnenými svalmi vo vašom tele, zatiaľ čo stále dýchate normálne.

5.4. 'Veľmi dobré' mierenie

Bodovanie v FT je binárne, prakticky je to všetko alebo nič. Je to, ako keby olympijskí strelci mali vo svojom cieli jediný 8 bodový kruh: všetky výstrely v kruhu si zaslúžia maximálny počet bodov a všetky ostatné budú mať skóre nulové. A to je veľký rozdiel! Musíte vynaložiť úsilie na to, aby ste urobili to najlepšie, ale 'dostatočne dobrý' výstrel bude stáť za to, ak to zasiahne cieľ. Je lepšie zasiahnúť na okraji kilzóny ako zbytočne vynaložiť väčšie úsilie, aby ste sa zamerali na stred a diabolka nakoniec zasiahne iba sklopku.

Každý zásah má hodnotu jedného bodu a všetky chyby sú za nulu. Ak sa zameriavate na vietor niekoľko centimetrov ďaleko od kizlóny, nezáleží na tom, či vaša puška mieri ideálne (priamo na stred) alebo nie. Nemusí to nutne znamenať, že nepotrebujete starostlivé zameranie pred výstrelom, ale nikdy neočakávate, že sklopku na 50 m zasiahnete do stredu kilzóny. Ani to nepotrebujete: ak jemne osciluje v kruhu 5-10 mililitrov, v prípade dobrého zásahu (plus dosledovanie zásahu, presné meranie vzdialenosti, správny odhad vetra, vynikajúce nastavenie pušky atď.), je to stále istý zásah. Ale ak chcete dosiahnuť absolútne presný výstrel, v snahe urobiť perfektnú 'snímku', je to takmer isté, že to dopadne zle a zásah pôjde mimo kilzóny.

6. "Dosledovanie" (follow through)

Proces zamerania a výstrelu nekončí uvoľnením spúšte. Proces udržiavania cieľa počas a po výstrele sa nazýva "Dosledovanie" (follow through).

Dosledovanie má mimoriadny význam, najmä pri streľbe z pušky, pretože činnosť pušky je pomerne pomalá. Trvá to určitý čas, kým zbraň vystrelí po stlačení spúšte. V PCP puške spúšť uvoľní kladivo, ktoré sa pohybuje dopredu na otvorenie ventilu, uvoľňuje sa vzduch, ktorý urýchľuje daibolku až do hlavne a keď konečne opustí hlaveň a až potom je bez vplyvu strelca. Ak je mierenie narušené počas tohto obdobia, dôjde k zhoršeniu zásahu.

Existuje niekoľko fyziologických dôvodov na dosledovanie výstrelu. Keď vidíte cieľ, stlačíte spúšť, no prst sa okamžite nepohne. Oddialenie trvá približne jednu desatinu sekundy, ktorá je ekvivalentná vášmu reakčnému času, nastane skôr, ako sa váš prst pohne. Počas tohto obdobia musí byť cieľ stále zameriavaný.

Taktiež proces výstrelu vyžaduje určitý čas (5-12 ms), ale je to len zlomok ľudskej reakčnej doby (čo je 75-200 ms). Podrobný článok o vzťahu medzi dĺžkou výstrelu a ľudskej reakcie si môžete prečítať tu:
http://www.szottesfold.co.uk/2012/02/lock-time-test-results.html
Čo to pre nás znamená? Viem, že všetky tieto testy predstavujú len moju reakčnú dobu, ale na scéne sú mladší a starší strelci, takže môžeme brať výsledky ako dobrý priemer a vyvodiť niektoré všeobecné závery:

• Pušky strieľajú oveľa rýchlejšie, ako si myslíme
• My strieľame oveľa pomalšie, ako si myslíme

Najdôležitejšia vec je to, že medzi tým, keď si myslíme, že sme vystrelili, a keď sme skutočne stlačili spúšť, je približne 120 ms, čo je asi 20-krát viac ako doba výstrelu priemernej pušky. To naznačuje dve veci:

• Vynaloženie obrovského úsilia na zníženie doby výstrelu o 1-2 ms nie je príliš efektívne
• Dosledovanie výstrelu je "damned very über mega veľmi" užitočné

Zbraň je takisto držaná v polohe určitou silou, ktorá musí zostať rovnaká až kým strela neopustí hlaveň. Bez toho, aby sme dosledovali výstrel, je pravdepodobné, že svaly, ktoré držia zbraň, sa môžu uvoľniť o zlomok sekundy skôr, než diabolka opustí hlaveň, strhneme zbraň a výsledkom je zlý výstrel.

Dobré dosledovanie môže byť dosiahnuté tým, že sa po stlační spúšťe udržiava cieľ v puškohľade približne 1 sekundu. Toto je viac ako dostatok času na to, aby diabolka opustila hlaveň. Niektorí strelci používajú dlhšiu dobu až asi 3 sekundy. Vyzerá to efetkne, ale v skutočnosti je to plytvanie energiou.

A čo je najdôležitejšie, uvedomte si, že by ste mali vždy dosledovať výstrel! A je lepšie, aby to bolo o jednu sekundu viac, ako len o desatinu menej, ako je potrebné ... Táto jedna sekunda v súťažnom prostredí, navyše aj stres tiež môže znížiť vašu pozornosť, a diabolka môže ešte stále byť v hlavni. Je lepšie vložiť 2-sekundovú hodnotu do vašej rutiny: výstrel - jeden - dva - zníženie pušky. Alebo môžete spojiť sledovanie s výsledkom výstrelov: dáte zbraň dole len keď uvidíte skopku padajúcu so známym nárazom, alebo počujete ten škaredý cink vedľa. Dokonca aj v prípade, že vám chýba, nasledujúca časť vám môže poskytnúť užitočné informácie. Napríklad, mohlo by to dôjsť k tomu, že ste urobili zlú strelu - alebo bol výstrel perfektný, ale s nesprávnym odhadom vetra. Dosledovanie môže byť efektívne cvičené aj s pružinovou puškou. Tu je pomalší proces streľby a tiež pohyb zbrane je väčší, takže každá následná chyba sa prejaví oveľa viac (to je dôvod, prečo je ťažšie strieľať pružinové zbrane).

Ďalšou zložkou dosledovania výstrelu je psychológický. Nie je dostatočné mechanické udržiavanie pušky v polohe pri výstrele. Koncentrácia na výstrel musí tiež pokračovať, ak chceme získať všetky výhody. Pokračovaním v pozorovaní pohybu hlavne počas uvoľňovania môžete získať cenné informácie o kvalite výstrelu. Toto sa označuje ako "dohľadanie výstrelu" (calling the shot) a poskytuje spätnú väzbu o technike, ktorá sa má použiť pri ďalších výstreloch. Je veľmi užitočné pri rozhodovaní o tom, kedy urobiť mierne opravy, pretože tieto môžu byť založené na informáciách z výstrelov, ktoré ste nazvali technicky dobrými.

7. Kontrola spúšte

Bez ohľadu na to, aký typ spúšte alebo spôsob kontroly je požadovaný, výsledok rovnaký, uvoľnite spúšť bez pohybu zbrane z cieľa. Akékoľvek spúšťacie metódy, ktoré prinášajú tento výsledok konzistentne, sú prijateľné.

7.1. Všeobecné požiadavky

Všetky spúšte musia byť:

• konzistentné - ak bod spúštania a tlak na spúšť nie je zhodný pre každý výstrel, dobrá kontrola je nemožná.
• spoľahlivé - nielen na zabezpečenie dobrého výkonu, ale aj z hľadiska bezpečnosti.
• citlivé ovládanie.
• je možné prevádzkovať s dostatočne nízkym tlakom.

Je tiež žiaduce, ak sú:

• s nastaviteľnou váhou.
• s nastaviteľnou polohou jazýčka.
• ľahko nastaviteľné (bez demontáže).

7.2. Typy spúšte

Hoci existujú 4 hlavné typy spúšti, iba 2 zaznamenali všeobecnú akceptáciu pre FT. Jedná sa o jedno a dvojstupňové spúšťacie systémy.

Jednostupňové - Tento typ, niekedy nazývaný priama spúšť, nemá pred uvoľnením žiadny voľný pohyb. To znamená, že zapojenie do záberu musí byť pomerne plytké, ak spúšť má mať prijateľne nízku prieťažnosť. To zase znamená, že spúšte tohto typu boli nastavené na vyššiu úroveň hmotnosti ako dvojstupňové typy.

Dvojstupňové - Tento typ má určitý stupeň pohybu pred ďalším odporom. Ďalší pohyb za týmto bodom uvoľní mechanizmus. Dvojstupňová spúšť má dlhšiu dráhu záberu, ktorá sa stratí, keď sa skončí prvý stupeň. Z tohto dôvodu by tieto spúšte mali byť bezpečnejšie pred náhodným výstrelom. Avšak väčšina dvojstupňových spúšti je v skutočnosti jednostupňová s voľným pohybom zabudovaným do spúšte.

7.3. Váha spúšte

Mohlo by sa zdať, že vzhľadom na požadovaný výsledok uvoľnenia spúšte bez pohybu zbrane, nízka váha spúšte by mala byť výhodou, pretože to prenáša menšiu silu na zbraň. Nie je to však vždy. Prvoradým faktorom je schopnosť strelec rozpoznať moment uvoľnenia a ovládania v okamžiku, kedy zbraň vystrelí - nielen počas tréningu, ale aj počas preteku (plného vedľajších vplyvov a stresu). Z tohto dôvodu je len zriedka spúšť na FT puškách nastavená na minimálne nastavenie. Hmotnosť približne 80-100 gramov je dostatočne ľahká, aby poskytla minimálne rušenie, ale primeraný pocit. Experimentovaním si nájde ideálnu váhu každý strelec. Lacnejšie pušky môžu mať pevne nastavenú spúšť. Tieto majú tendenciu byť nastavené na pomerne vysoké hmotnosti a môžu byť zmenené len zbrojármi.

7.4. Držanie zbrane a kotrola spúšte

SPRÁVNE Pohyb prstov je v strede líne pušky	NESPRÁVNE Prst tlačí na okraj spúšte	NESPRÁVNE Prst je príliš ďaleko okolo spúšte

Spúšťacia ruka musí byť umiestnená tak, aby umožnila prstom spúšte posun smerom dozadu nad stredovou líniou pušky. Prst nesmie mať tendenciu tlačiť spúšť (a tým aj pušku) doľava alebo doprava. Ruka musí byť umiestnená tak, aby po uvoľnení spúšte nedošlo k zdvíhaniu ani k stiahnutiu pušky. Moderné vzduchové pušky majú tendenciu mať plne nastaviteľný jazýček, ale odporúča sa používať iba výškovú a pozdĺžnu polohu, povrch jazýčka by mal byť čo najsymetrickejší, takže streľba neťahá pušku na obidve strany. S výnimkou strelcov s veľmi krátkymi prstami by ste nemali otáčať spúšť okolo vertikálnej osi.

Tlak na spúsť je záležitosť osobnej preferencie. Hoci veľa kníh o streľbe naznačuje použitie približne rovnakej sily, ktorá sa používa na držanie kladiva pri zabíjaní klinca, t. j. Pomerne pevného uchopenia, existuje veľká rozmanitosť medzi top strelecami. Vo všeobecnosti držanie zbrane a stláčanie spúšte musí byť vykonané prakticky rovnakou silou. Svaly a šľachy, ktoré pohybujú prsty, pracujú prirodzenejšie, ak vyvíjajú rovnakú silu a nie je príliš veľký rozdiel medzi silami na jednotlivé prsty. Platí však jedno alebo dve všeobecné pravidlá:

• Pravá ruka neorientuje pušku na cieľ.
• Držanie musí byť konzitentné.
• Tvrdšia spúsť vyžaduje silnejší úchop.
• Úchop na pružinových vzduchovkách je vo všeobecnosti ľahší.

Existuje určitá diskusia o tom, či palec spúšťacej ruky by mal byť zdvihnutý vertikálne, alebo byť takmer horizontálny (ako v palcovom otvore) alebo niekde medzi tým. Pokiaľ palec nie je aktívny počas uvoľňovania spúšte, t.j. zmena jeho tlaku na pištoľ, potom ktorákoľvek z týchto metód bude úspešná.

7.5. Metódy spúšťania

Existuje mnoho spôsobov, ktoré opisujú spôsoby plynulého zvyšovania tlaku na spúšť, kým zbraň nevystrelí. Klasické stlačenie spúšte je možno najmenej presné. To vyvoláva dojem, že tlak sa zvyšuje po celej ruke, čím dôjde k stlačeniu rukoväte a spúšte. Nič nemôže byť ďalej od pravdy. Pri správnom uvoľnení spúšte sa jedinou vecou, ktorá sa pohybuje, je spúšťový prst, cieľ zostáva stabilný a zbraň vystrelí bez toho, aby sa na ňu prenášal ďalší pohyb. Existuje však niekoľko spôsobov správneho uvoľnenia spúšte. Všetky z metód boli v minulosti využívané elitnými strelcami. Nižšie uvedené grafy znázorňujú niekoľko metód, ale v skutočnosti strelci môžu použiť kombináciu dvoch alebo viacerých metód.

Existuje niekoľko chýb, ktoré sa najčastejšie vyskytujú pri spúšťaní:

• "Úder na spúšť" - to je veľmi rýchle zvýšenie tlaku, je ešte horšie, ak prst udrie na spúšť, t.j. v rýchlosti sa priblíži k jazýčku.
• Prvý stupeň rýchlo prebehne a hneď pokračuje na druhý stupeň k výstrelu.
• Prejde prvý stupeň, potom uvoľníme tlak a potom v druhom stupni znova zvýšime tlak (z nuly).
  
  

Všetky vyššie uvedené chyby budú prenášať veľké pohyby na zbraň.

	Pri jednostupňovej spúšti je možné udržať cieľ rovnomerným zvýšovaním tlaku, kým zbraň nevystrelí.
	Alternatívne, keď zbraň nie je držaná dostatočne pevne, tlak zvyšovať postupne. Pri vychyľovaní zbrane spomaľovať zvyšovanie tlaku a opäť tlak zvýšiť po ustálení zbane.
	Niektorí strelci používajú spúšť s jedným stupňom, ale ukazovák pulzuje na jazýčku skôr, namiesto prudkého zvýšenia tlaku. To funguje na princípe, že je jednoduchšie dokončiť začatý pohyb, než rýchlo stlčiť spúšt na úkor skrátenia reakčného času.

V prípade dvojchodových spúšti sú tieto techniky takmer rovnaké, ale začínajú od druhého stupňa a začínajú nie od nuly, ale od váhy prvého stupňa. To znamená, že spúšť je bezpečnejšia a existuje menšia šanca na vytvorenie zlých návykov.

	Pre dvojstupňovú spúšť a dobré držanie je prvý stupeň rýchlejší, potom je zameraný cieľ a tlak sa postupne zvyšuje na druhom stupni, až kým zbraň nevystrelí.
	Pri dvojstupňovej spúšti a menej stabilnom držaní je prvý stupeň rýchlejší, potom sa tlak postupne zvyšuje, čím sa zastaví nárast. Pri vychyľovaní zbrane spomaľovať zvyšovanie tlaku a opäť tlak zvýšiť po ustálení zbane.
	Táto metóda je podobná pulzujúcej metóde, ale je aplikovaná na dvojstupňovú spúšť. Toto zahŕňa rýchle prejdenie prvého stupňa a potom prst pulzuje, až kým rýchlo nezvýši tlak v druhom stupni.

Streľba musí byť vždy "neočakávaná", pretože znižuje šancu strhnutia pušky - ale musíme si byť trochu vedomý jej výskytu, inak by sme len dlhé sekundy stáčali spúšť a čakali na prekvapenie. S určitou praxou môžete udržať silu spúšte na 80-90% uvoľňovacej sily a v správnom momente potrebujete iba veľmi malý pohyb na výstrel, ktorý - presne kvôli tejto malosti - môže byť o niečo rýchlejší v porovnaní s pohybom, ktorý je potrebný vyvinúť z nulového tlaku.
Je dôležité, aby streľba mohla byť rýchlym pohybom, ale nikdy náhlym šklbnutím!

Väčšina FT pušiek má dvojstupňovú spúšť, ale zvyčajne sa môžu nastaviť aj na priame. Pre začiatočníkov - predovšetkým v úplných začiatkoch - odporúčame použiť 80-100 g dvojstupňovú spúšť. Toto vo všeobecnosti dáva väčšiu bezpečnosť a pretože predpätie bolo už vyvinuté prstom a silu stačí len zvýšiť, takže existuje menšia šanca na zlú spúšťaciu techniku. Všetky nervy sú lepšie zvládnuteľné dvojstupňovou spúšťou.

Potom po niekoľkých rokoch tréningu, ak už viete, prečo, ako a čo sa deje v priebehu streľby, môžete začať experimentovať - ale vždy nastavte len jednu vec naraz a otestujte s množstvom výstrelov a analyzujte skúsenosti - a upravte priebeh spúšťania, ktorý najlepšie vyhovuje vašej fyzickej / duševnej forme.

Väčšina cieľov vo Field Target môže byť strieľaná vo voľnom štýle, čo, ako naznačuje názov, je ľubovoľná pozícia podľa výberu súťažiaceho. Hoci sú ľudia, ktorí získali nejaký úspech z iných pozícií, najdôležitejšou pozíciou pre sekciu freestyle je sedenie. Táto pozícia sa začala začiatkom osemdesiatych rokov a predstavuje zmes iných predošlých pozícií, ktoré sa používajú v iných disciplínach prispôsobených špeciálnym požiadavkám vzduchovej pušky. Výhodou tejto polohy je jej stabilita, jednoduchosť použitia, relatívny komfort a dostatočná svetlá výška. Napr. ľah je stabilnejší, ale je ťažké dostať sa do pozície, merať vzdialenosť a vidieť ciele, takže sa to nepoužíva.

Poloha je konštruovaná nasledovne. Väčšinu váhy je prenesená na podsedák, ktorý je vode nepriepustný vak naplnený podporným materiálom (ako sú guľôčky z polystyrénu) do maximálnej výšky 15 cm. Kolená sú natiahnuté smerom k hrudníku a puškou sa opiera o ľavé koleno nejakým spôsobom, na obrázku ľavým lakťom. Lepšia stabilita sa dosiahne, ak sú nohy v plnom kontakte s podlahou, ale musia to urobiť prirodzene a nesmú byť tlačené dole. Nastavenie výšky podsedáku to môže uľahčiť. Pravá ruka drží rukoväť, ale neorientuje pušku a pravé koleno podporuje pravý lakeť. Ľavá ruka môže ležať na pravom predlaktí alebo kdekoľvek je to vhodné, aby sa svalové napätie minimalizovalo. Na chrbte sa môže vytvoriť prirodzený oblúk, ktorý minimalizuje napätie v posturálnych svaloch.

Treba poznamenať, že rôzne dĺžky jednotlivých končatín a tela budú mať veľký vplyv na vonkajší vzhľad pozície, pretože všetky sú navzájom prepojené. Vo všetkých prípadoch sa ramená musia pri pohľade zhora udržiavať v rovnakej rovine ako panva. Ak sa to nedosiahne, bude to mať za následok pohyb zo strany na stranu. Aby sa to uľahčilo, je najlepšie začať práve tým pri konštrukcii pozície, aby sa zabezpečil dobrý základ pre rozvoj pozície.

Počas vývoja pozície v sede sa objavili dve odlišné variácie. Obidve pozície boli využívané elitnými strelcami s porovnateľným výsledkom a niektorí strelci ich navzájom zmenili.

V tejto variácii sa telo opiera ďalej dopredu a hmotnosť tela a zbrane sa rozkladá medzi zadok a nohy.

	Bedrá preberú asi 60% hmotnosti, zatiaľ čo nohy majú každá 20%. Ťažisko celej polohy je ďalej dopredu s určitou telesnou hmotnosťou prenášanou na nohy cez kolená. Trup, ramená a ruky by mali byť čo najviac uvoľnené, aby nepreniesli zbytočnú silu na pušku.

Táto variácia je v skutočnosti skôr ako kľak vo svojej konštrukcii a rozložení hmotnosti.

Väčšinu váhy podporujú bedrá (približne 80%). Chrbát môže tvoriť prirodzený oblúk, ale telo sa nepredkláňa dopredu rovnako ako v predchádzajúcej polohe. Pravá noha môže klesnúť do prirodzenej pozície s chodilom na boku, ale preberá len veľmi nízku hmotnosť tela. Ľavá noha preberá hlavne hmotnosť pušky. Pravé rameno môže visieť v prirodzenej polohe a nie je zdvihnuté, aby podopieralo pušku. Celkový pocit je, že telesná hmotnosť spočíva na bedrách a puška spočíva na ľavom kolene.

Variácia II sa ďalej rozvíja a raz to bude variácia III, každý rok môžem vidieť viac ľudí, ktorí ju používajú na medzinárodných súťažiach. Strelci sa typicky menia z I na II a II až III a len veľmi zriedka späť. To pre mňa znamená, že tieto modifikácie sú v praxou overené a dôveryhodné a sú naozaj užitočné.

Rozdiel nie je príliš viditeľný na týchto fotografiách, ale túto variáciu rozpoznáte z polohy pušky a pravého lakťa. V závislosti od postavenia strelca môže byť celkom všestranný (pozri fotografie), ale cieľ je vždy rovnaký: puška je podopretá na oboch kolenách a táto poloha je veľmi stabilná aj pri veternom počasí.

Je to podobne ako Variácia II, ale podstatný rozdiel je v tom, že strelec podporuje pušku na oboch kolenách (presnejšie na hornej časti ľavého kolena a na pravom stehne v blízkosti kolena). Aby sa to dosiahlo, musí sa priblížiť k jeho kolenám, hák je bližšie k lakťu a tiež sa nakloní doprava, viac či menej, v závislosti od jeho rozmerov. Ľavá noha je v bežnej polohe, pravá noha na strane ako v Variácii II. Vyžaduje určitý stupeň flexibility, ale je to veľmi stabilná pozícia.

Tí, ktorí majú dostatočne dlhé nohy a ruky a sú celkom pružní a/alebo tenký, môžu umiestniť lakeť okolo pravého kolena. Toto je stabilnejšie v porovnaní s bežnou polohou, kde je lakeť len na vrchole kolena. Vľavo je bežnejší príklad, zatiaľ čo vpravo je situácia oveľa extrémnejšia. To môže byť veľmi stabilné, ale iba jeden zo sto ľudí to môže urobiť ...

Existujú aj iné exotické strelecké pozície, ktoré možno pozorovať len od strelcov z určitých krajín, napr. Nemecko (vľavo) a Južná Afrika (vpravo). Mám podozrenie, že boli pôvodne vyvinuté dobrým strelecom, aby vyhovovali ich vlastnému tele a stali sa módnymi v miestnej komunite, pretože nie sú rozšírené na rozdiel od variácií základnej pozície v sede.

Majte na pamäti, že dobrá strelecká pozícia top strelcov nemusí nutne znamenať dobrý príklad pre každého. Čo je pre nich dokonalé, pre ich telo a zvyky, môže byť pre niekoho iného zlé. Najvhodnejšia pozícia pre strieľanie sa dá ľahko určiť: ideálnou pozíciou je tá, v ktorej dosiahnete najlepšie výsledky.

Každý by si mal vytvoriť svoju vlastnú pozíciu - čo je navyše nepretržitý proces. Vytvárate svoju pozíciu v priebehu rokov. Puška sa neustále mení, pretože ľudia experimentujú s novými nastaveniami: menia hák, objednávajú novú pažbu alebo dokonca nahradia celú zbraň. Ktorákoľvek z týchto zmien bude znamenať, že strelecká pozícia sa musí prehodnotiť a v prípade potreby zmeniť. Aj keď vôbec nemeníme pušku, strelec sa sám časom mení: rastie brucho, má problémy s kolenami alebo chrbticou. Takže pozícia strelca sa neustále mení a vyvíja.

Na nižšie uvedených fotografiách môžete vidieť, ako sa moja sedacia pozícia zmenila za posledných sedem rokov. Raz za pár mesiacov stojí za to fotografovať vašu streleckú pozíciu, môže to byť veľmi informatívne, aby ste sa pozreli a sledovali zmeny.

2006	2007	2008	2009	2010	2011	2012

Existuje niekoľko spôsobov, ako podporiť prednú časť pušky v sediacej polohe:

	Pažba - V tejto polohe sa puška opiera o oblasť lakťového kĺbu, ktorá sa opiera o koleno. Táto poloha dáva puške dobrú výšku (užitočná pri používaní štíhlej športovej pušky) a je málo pravdepodobné vychyľovať pušku svalmi. Ale môžete cítiť pulz, preto veľa strelcov nemá rado dávať pušku na ruku. Ak tak urobia, používajú streleckú rukavicu alebo lakťovú podložku na rozloženie tlaku na rameno.
	Opieranie sa o koleno - V tejto polohe je hmotnosť pušky podopretá priamo kolenom. Ľavá ruka slúži iba na zlepšenie polohy. Toto je veľmi stabilná pozícia, pretože eliminuje kĺb (a možnosť nesúladu), ale existuje riziko, že pušku bude vychýlená neskúsenými rukami. Aj v prípade, že sa používa pružinová zbraň, môžu byť spôsobené zvislé zmeny vďaka pomerne tvrdej podpornej ploche kolena. Ďalšia variácia používa rukavicu medzi kolenom a puškou. To dáva puške viac výšky a mierne menej reakcie z pružinovej zbrane. Vo všetkých ostatných aspektoch je to rovnaké ako štandardná poloha.
	Podopieranie na ruke - V tejto polohe je hmotnosť pušky podopretá na kolená ručne. Ľavá ruka poskytuje vylepšenú výšku a polohu. Existuje zvýšené riziko vychýlenia pušky neskúsenými rukami. Táto poloha dáva puške viac výšky a mierne menej vplyvu/rázu z pružinovej zbrane.

Na týchto fotografiách môžete vidieť pozíciu štyridsiatich ôsmych anglických strelcov, ktorí kľačia, z dvoch pohľadov kamery (predné a bočné pohľady, 24-24 obrázkov.) Fotografoval Simon Evans v BFTA Inter-Regionals, Newbury, apríl 2011 a BFTA Grand Prix, Iceni, 2012.

Na súťaži FT je pravdepodobné, že bude niekoľko povinných stanovísk v kľaku. Často to spôsobuje problémy strelcom, ktorí považujú pozíciu v kľaku za relatívne nestabilnú v porovnaní s ich obvyklým sedením. V skutočnosti správne postavená pozícia v kľaku je takmer rovnako stabilná ako sedenie (alebo ako ľah). Športové disciplíny ISSF zahŕňajú streľbu v kľačiacej polohe, z čoho vychádza aj Field Target štýl, ale líši sa mnohými spôsobmi.

Kľačiace pozície mnohých úspešných strelcov FT sa môžu na vonok zdajú byť veľmi odlišné. Žiadna iná strelecká poloha nie je tak závislá od relatívnych dĺžok jednotlivých končatín strelca. Bližšie preskúmanie však odhalí, že v zásade majú všetci rovnaké základné vlastnosti.

Jediný rozdiel v polohe kľak v FT je to, že je často nastavená bez použitia popruhu. Pri snímaní v štýle ISSF môže byť lakeť na, pred alebo za kolenným kĺbom, ale v prvých dvoch prípadoch bude puška bočne veľmi nestabilná. Kvôli tomuto problému je lakeť umiestnený za kolenným kĺbom, aby predlaktie ležalo pozdĺž línie stehna. To poskytuje väčšiu bočnú stabilitu a umožňuje, aby noha niesla časť tela hornej časti tela, aby sa umožnilo použitie svalov.

Základná pozícia pozostáva zo strelca sediaceho na päte jeho pravého chodidla s ľavou nohou predĺženou vpredu a natiahnutou na podporu ľavej ruky v podobe ľavého kolena. Nie je prípustné, aby strelec sedel na boku chodidla. Avšak pravidlá FT stanovujú, že sa môže používať valček, v minulosti podsedák. To nám umožňuje podporovať pravý členok, ak je to žiaduce, pomocou valčeka. Niektorí úspešní strelci sedia na podpätku svojej topánky. To si môžu dovoliť, pretože sú v tejto pozícii v relatívne krátkom čase. Je potrebné vynaložiť úsilie udržať podrážku rovno, aby sa zabránilo zakopávaniu prstov a spôsobeniu nízkych zásahov.

Nesprávne:

Relatívna poloha podporných bodov je na obrázku. Toto vytvára uhol medzi pravou nohou a dráhou strely okolo 65 stupňov. Ľavá špička je vytočená mierne dovnútra, aby bola ľavá noha stabilnejšia a noha je dosť ďaleko vpredu, aby udržala ľavú spodnú časť nohy vertikálne alebo sa sklonila mierne dozadu. Je absolútne dôležité, aby ramená boli v rovnakej rovine ako panva. Ak nie, potom sa vyskytne oscilačný pohyb bok po boku, čo je kritické v polohe kľak.

Aby ste udržali stabilnú polohu v kľaku, musí byť rovnováha polohy správna. Často je poloha nastavená tak, aby sa váha rozložila medzi všetky 3 kontaktné body. To spôsobí bočnú nestabilitu a pohyb zo strany na stranu. Aby sa dosiahla maximálna stabilita, ťažisko polohy by malo ležať medzi strelcom a ľavou nohou. To dáva pocit, že tlak je na ľavej strane pozície a že pravé koleno robí malú prácu.

Pri väčšine telesnej hmotnosti na pravej päte môže byť horná časť tela uvoľnená, takže zostávajúce zaťaženie sa rozloží na ľavé predlaktie. Chrbtica vytvorí prirodzené zakrivenie a ramená sú uvoľnené. Ľavá ruka podporuje zbraň bez smerovania a pravá ruka drží rukoväť s miernym tlakom. Pravá ruka je uvoľnená, ale "nevisí" z rukoväte. Hlava je v podstate zvislá a naklonená dopredu, aby bola dosiahnutá najlepšia rovnováha. So svalmi v tejto "neutrálnej" polohe musí zbraň prirodzene smerovať k cieľu.

Najstabilnejšia podpora prednej časti pušky je, ak celá motnosť leží v dlani na zápästí ruky. Ale keďže ľavý lakeť je často za kolenným kĺbom, je potrebná vyššia pozícia ruky. Tieto pozície ruky sú často podobné tým, ktoré môžeme vidieť v stojacej polohe.

Poloha stoj je najnáročnejšia strelecká pozícia. Kladie oveľa väčšie nároky na strelcové schopnosti, ak nie sú ideálne podmienky počasia alebo pôda pod nohami nie je rovná. Hlavný dôvod náročnosti tejto polohy je nutnosť zapojenia viacerých svalov. Na udržanie pevnej pozície musia byť svaly ovládané. Najlepšie je začať z technicky perfektnej pozície, trénovať, meniť pozíciu podľa vašich potrieb a podmienok na trati.

Lícnica má byť nastavená tak, aby celá váha hlavy ležala na nej bez pocitu zošmyknutia nabok.
	Pevné držanie zbrane (približne sila potrebná na zabíjanie klincov kladivom)
Pohľad na pozíciu zhora: Chodilá sú umiestnené tak, že ich línia zbrane pretína pred členkami. Panva je vycentrovaná na stred ťažiska nad chodidlami, ale je podvihnutá smerom k cieľu Ťažisko zbrane je nad centrom pozície
		Puška je umiestnená nad lakťom, ktorý je umiestnený nad vrchom panvy (pri pohľade z predu). To je potom umiestnené nad centrom tvorených chodidlami. Ťažisko by malo byť mierne pred členkom.

Tieto sú zoradené podľa zvyšujúcej sa výšky a môžu byť použité v kombinácii s rukavicou (rukavica nebola použitá kvôli lepšej prehľaadnosti)

Jedným z dôležitých faktorov je eliminovanie svalovej aktivity ľavého ramena a ruky. Naopak, toto nemôže byť dosiahnuté, ak nie je správne zvolená poloha ruky (z dôrazom na výšku cieľa a dĺžky ruky), aby zbraň mierila na cieľ prirodzenie (voľne).

	Zbraň leží na dlani - toto je veľmi stabilná pozícia, ale použiteľná len v prpade: a. Ciele sú nízko b. Pažba je vysoká alebo sa používa palmrest c. Ak sú vaše ruky dlhé
	Zbraň leží medzi palcom a ukazovákom. Toto dodáva viac výšky. Pozor na nedbalé držanie zbrane, čistočne pod tlakom.
	Zbraň leží medzi palcom a ukazovákom ale tentokrát je dlaň otočená naopak. Tu je menšia šanca správneho úchopu zbrane. Pozor na natáčanie zbrane doprava.
	Zbraň leží na hánkach. To dodáva dostatočnú výšku aj puške s nízkou pažbou a nemá tendenciu vychyľovať zbraň do strany. Vyžaduje plochý spodok pažby na dobrú bočnú stabilitu.
	Zbraň leží na palci a článkoch prstov. To dodáva dostatočnú výšku ale vyžaduje plochý spodok pažby.
	Zbraň leží na palci a vystretých prstoch. Toto je prakticky najvyššia pozícia, ale zároveň najmenej stabilná. Posunutím ruky dozadu, alebo dokonca podopieraním krytu spúšte alebo pušky pri rukoväti dáva najvyššiu možnú výšku.

	Nanešťastie, keď diabolka vyletí zo vzduchovej pušky, nepohybuje sa po priamke. Rovnako ako u všetkých projektilov sú ovplyvnené gravitáciou a začínajú klesať hneď, ako opustia ústie zbrane. Toto v kombinácii s dopredným pohybom opisuje oblúk, počas letu diabolky k cieľu.

To znamená, že ak chcete zasiahnúť cieľ celá hlaveň musí byť zvýšená vo vzťahu k osi puškohľadu ako na obrázku. Pre danú výšku puškohľadu (línia/os puškohľadu) sa diabolka pohybuje smerom k línii puškohľadu a pretína ju, stúpa nad, pretne v druhom bode a nakoniec spadne späť pod os puškohľadu. Pri veľmi blízkych cieľoch (10-20 metrov) zostáva stále pod osou a stretáva sa len pri cieli.

To znamená, že pušku možno nulovať/nastreliť súšasne len na 2 vzdialenosti, takže pre ciele na rôznych vzdialenostiach si môžete vybrať buď:

• Zameriavajte sa na iné miesto (prenášať na kríži) alebo
• Zmeniť nastavenie púškohľadu (preklikať)

Tieto dve metódy sú známe ako Prenášanie a Klikanie.

Táto metóda zahŕňa nastrelenie na známych vzdialenostiach a zistenie, koľko (dotov/bodiek/čiarok/dielikov) sa má mieriť nad alebo pod cieľ. Množstvo prenesenia sa môže posudzovať ako vzdialenosť vo vzťahu k cieľu (napr. priemer polovice alebo štvrtiny kilzóny), ako vzdialenosti (pol palca atď.). Alebo použitím rôznych častí osnovy kríža. Druhá metóda je viac odporúčaná, pretože priemer killzóny nemusí byť len 15, 25 a 40 mm a nie je ľahké odhadnúť centimetre na vzdialenom cieli, ale body na osnove sú jednoduchšie a efektívnejšie.

Niektorí strelci si toto ešte ďalej rozvinuli a do osnovy vložili ďalšie čiary alebo bodky, ktoré zodpovedajú rôznym vzdialenostiam. To dáva viac presnosti a vyššiu opakovateľnosť tejto metódy.

Výhody:

• Použiteľné s akoukoľvek optikou
• rýchla metóda

Nevýhody:

• Menej presné ako klikanie
• komplikované osnovy môžu byť mätúce

Táto metóda zahŕňa nastrelenie na známych vzdialenostiach a zistenie, koľko sa posúva cieľ na rôzne vzdialenosti. Hoci táto metóda môže byť použitá s akýmkoľvek rozsahom komínkov, skutočne vyžaduje puškohľad s väčšími, jemnejšie odstupňovanými komínkami/vežičkami (vzostupne od najhoršieho k najcitlivejšiemu 1/10 mil alebo 1/4 MOA alebo 0,05 mil alebo 1/8 MOA.

Strelci taktiež môžu:

• Použite stupnice na komínku (ktoré majú tendenciu byť v minútach uhla - moa; prípadne v miliradiánoch - mil), berúc do úvahy nastavenie pre každú vzdialenosť
• Vypočítajte počet kliknutí medzi každou vzdialenosťou (pravdepodobne najmenej užitočná) alebo
• Zmeniť označenia na vežičke na požadované vzdialenosti

Výhody:

• Presnosť
• Opkovateľnosť

Nevýhody:

• Vyžaduje drhašiu optiku
• Opotrebenie komínkov časom nie je možné vylúčiť

V začiatkoch FT bol pôvodný spôsob určovania vzdialenosti odhadom. Pretože máme dve oči na prednej strane hlavy, náš mozog vypočíta vzdialenosť trianguláciou. Aby sa táto metóda stala efektívnou, je potrebné veľa praxe a strelci často odhadnú vzdialenosť, následne odkrokujú len preto, aby odhad dostali do praxe. Lovci stále používajú túto metódu, ale vzdialenosti sú zvyčajne oveľa kratšie ako tie, ktoré sa vyskytujú pri FT. Jedným z najlepších spôsobov, ako dosiahnuť dobré výsledky s touto metódou je naučiť sa rozpoznať krátku vzdialenosť, povedzme 10 metrov. Potom použite násobky tejto známej vzdialenosti na meranie priestoru medzi vami a cieľom. Výhody: rýchla metóda môže byť použitá pri každom optickom systéme nevyžaduje žiadne ďalšie vybavenie Nevýhody: nepresná metóda, chyba sa zvyšuje so vzdialenosťou subjektívna - výsledok závisí od vášho pocitu ľahko ovplyvniteľná tmavými miestami, strieľaním v lese alebo na otvorenom priestranstve, atď. Zožité naučiť sa

Nastavenia paralaxy na puškohľadoch sú popísané v časti o zariadeniach. Tieto sa najčastejšie nachádzajú vo forme nastaviteľného objektívu (predná paralaxa) alebo bočného kolesa s označenými vzdialenosťami. Toto bolo pôvodne navrhnuté tak, aby odstraňovalo chyby spôsobené pohybom optiky vzhľadom na obraz (alebo kríž) v optike, pričom ide o nastavenie vzdialenosti na stupnici pred výstrelom. Avšak v FT môže byť nastavenie paralaxy použité opačným spôsobom. Vzhľadom na pomerne krátke vzdialenosti obraz v optike vyzerá rozostrený, ak je paralaxa nesprávne nastavená. To znamená, že strelec pozerá cez puškohľad a pohybuje kolesom paralaxy tak dlho, kým je súčasne zaostrený kríž aj obraz. Vzdialenosť potom môžete prečítať z kolesa paralaxy.

Väčšina strelcov sa nespoliehala na stupne vyznačené výrobcom. Tieto sú zriedka dostatočne presné na FT streľbu a tam sú potrebné väčšie medzery medzi vzdialenosťami. Na koleso paralaxy je umiestnená čistá páska a vzdialenosti sú vyznačené pri meraní cieľov na známych vzdialenostiach. Následne vzdialenosti označené na kolese môžu byť použité na určovanie cieľov v neznámych vzdialenostiach.

Ostrosť paralaxy je ťažšie posúdiť pri väčších vzdialenostiach. Zaostrenie paralaxy je na 25 metrov je oveľa jednoduchšie než na 50 metrov. Aj prepad diabolky v týchto dlhších vzdialenostiach je oveľa výraznejší. Znamená to, že správne určiť vzdialenosť je ťažšie práve na dlhších vzdialenostiach, kde je najväčší rozdiel (ťažšie zaostriť).

Avšak FT streleci si všimli, že čím je zväčšenie puškohľadu a/alebo priemeru prednej šošovky väčšie, tým citlivejšia je paralaxa, t.j. ostrosť paralaxy je na menšom rozsahu vzdialenosti. To viedlo k tomu, že zväčšenie optiky sa stáva väčším a väčším v snahe poskytnúť presnejší odhad najmä na dlhších vzdialenostiach. Zväčšenie 50x a 60x už nie je nezvyčajné na FT - tieto zväčšenia sa zriedka používajú pri strieľaní, pretože pohyb zbrane je zjavnejší, ale používa sa na nájdenie vzdialenosti a na určenie požadovanej kompenzácie (klikanie/prenášanie). V sede (a niekedy dokonca ani v kľaku) nie je problém udržať kríž,aby sa príliš nepohyboval po cieli a môžeme bezpečne strieľať na 50x zväčšení alebo dokonca viac s najnovšími puškohľadmi. Pri stoji sa oplatí, aby ste dali zväčšenie na 25x, aby ste mohli ľahšie nájsť cieľ. Strieľanie pri vysokom zväčšení má ešte jednu výhodu: ak hľadáte ciele pri nízkom zväčšení a tým so širokým zorným uhlom, môžete sa ľahšie dostať z ideálne polohy na rozdiel od ostatných, ktorí nikdy neznižujú zväčšenie a nemieria s celým telom.

Výhody:

• presná metóda
• menej subjektívna v porovnaní s ostatnými metódami
• funguje dobre pri roznych podmienkach

Nevýhody:

• vyžaduje optiku s vyským rozlíšením a dobrou optickou kvalitou, tie sú zvyčajne drahé
• náročnejšie na čas

Táto metóda odhadu vzdialenosti používa fakt, že zdanlivá veľkosť kilzóny s konštantnou veľkosťou (zvyčajne 40 mm) bude odlišná v rôznych vzdialenostiach. Keď je cieľ sledovaný cez optiku, strelec porovnáva zdanlivú veľkosť 40mm kilzóny s časťami kríža, aby zistil približnú vzdialenosť cieľa. Ak je kríž puškohľadu kalibrovaný pri určitom zväčšení, je možné využiť túto vedomosť na určovanie vzdialeností na základe porovnania veľkosti kilzóny a počtu prekrytých dielikov kríža. 40 mm je pomerne malá, takže táto metóda nie je príliš presná. Existujú však aj iné známe veľkosti cieľov, napr. základňa všetkých Gamo sklopiek je široká 7 palcov a to je oveľa jednoduchšie merať s mil-dotmi. Vzhľadom k tomu, že môžeme použiť paralaxu na meranie vzdialenosti, porovnávanie sa používa skôr v HFT. V niektorých puškohľadoch zostáva veľkosť krížov rovnako bez ohľadu na stupeň zväčšenia (kríž je v prvej ohniskovej rovine - FFP). Znamená to, že zväčšenie sa dá zmeniť a cieľ sa porovná na dotoch kríža. Týmto spôsobom na cieľoch v známych vzdialenostiach môže byť zväčšovací krúžok nakalibrovaný tak, aby umožňoval odhad vzdialenosti cieľov na neznámych vzdialenostiach. Niektoré puškohľady majú ďalšiu osnovu, ktorý uľahčuje túto tzv. diaľkomernú líniu. Tieto puškohľady už často majú nakalibrovaný zväčšovací krúžok pre rôzne druhy zveri. Výhody: menej súbjektívne ako odhad okom, takže presnejšie využiteľný v rôznych podmienkach rýchlejšie ako použitie paralaxy (záleží na metóde) môže sa použiť s lacnejšími optikami Navýhody: Rôzne veľkosti cieľa vyžadujú rozdielne kalibračné krivky menej presná ako meranie paralaxou

Presnosť odhadu vzdialenosti má výrazný vplyv na požiadavku na presné odhady sily vetra. Predpokladajme, že cieľ s 40mm kilzónou sa strieľa vo vietre a vzdialenosť bola posúdená správne a správne urobené výškové korekcie. V tomto prípade chyba vplyvu vetra môže byť kompenzovaná po celej šírke kilzóny, pretože výstrel dopadne na najširšiu časť cieľa. Ak je však odhad vzdialenosti nesprávny a výstrel umiestnený vysoko/nízko, je horizontálne omnoho menej rozpätia pre chybu a vietor musí byť posúdený veľmi presne, aby sa dosiahol zásah. Vzhľadom na veľmi subjektívnu povahu odhadu vetra bude vždy existovať väčší stupeň presnosti pre odhad vzdialenosti. Preto je najlepšie dbať na čo najpresnejšie odmeranie vzdialenosti cieľa, aby sa minimalizoval vplyv nepresností pri hodnotení sily a smeru vetra.

Keďže FT sa strieľa vonku, vplyv vetra je stále prítomný faktor. Vzhľadom na nízku hmotnosť a pomerne nízku rýchlosť diabolky, dokonca aj najľahší vietor ich vytlačia z dráhy. To znamená, že FT strelec musí neustále sledovať vietor a zvažovať rôzne okolnosti, ktoré môže generovať.

Na rozdiel od iných disciplín streľby nie sú žiadne vlajky idikujúce vietor rozmiestnené v teréne. To znamená, že strelec musí použiť prirodné ukazovatele, aby mal predstavu, čo sa deje. Napriek tomu, že tieto zoznamy sú zdanlivo nekonečné a líšia sa od lokality, často sa na FT stretávame s:

• listy a konáre
• tráva
• dážď
• rozvírený prach
• dym

Tiež:

• pocit vetra na koži alebo šatách
• zvuk vetra
• a najdôležitejší - naťahovacia šnúra sklopky

Mnoho strelcov tiež používa idnikátory vetra, t.j. kúsok ľahkého vlákna alebo vlny pripevnenej na konci zbrane. Je to ľahké vidieť, keď ste na akejkoľvek trati. Je však nevýhodou, že poskytuje iba informácie o vetre okolo strelca a to môže niekedy byť zavádzajúce. Je lepšie pozorovať vietor v celom rozsahu, pomocou naťahovacej šnúry sklopky a prírodných indikátorov. Indikátor vetra na puške je skôr na zobrazenie náhlych zmien vetra počas streľby.

Všetky uvedené ukazovatele majú jednu spoločnú vec. Sú "historické", to znamená, keď vidíte vplyv na indikátore, že stav vetra je už za daným bodom. To znamená, že pri čítaní je vždy vhodnejší indikátor proti vetru.

Idikátory vetra upevnené na zbraň majú nevýhodu, že sú za ústim hlavne a sú "historické". Avšak sú konzistentné (pokiaľ nie sú mokré) a sú menej subjektívne ako pocit vetra na koži. Ak je počasie teplé alebo chladné, vnímanie intenzity vetra je iné, a preto je potrebné, ak je to možné, zistiť smer a silu vetra este na nastreľovacej dráhe. Smer a poloha nastreľovacej dráhy často nie je zhodná s dráhami, takže pre každý cieľ sa musí určiť smer vetra osobitne.

Jediný indikátor vetra v reálnom čase je opar. Toto sa nachádza v otvorených priestoroch v horúcich dňoch, kedy sa zohrieva zem a horúci vzduch stúpa, čo má víriaci efekt. Je to vynikajúci indikátor vetra, pretože reaguje rýchlo na zmeny. Jeho nevýhodou je, že nie je vidieť v lese a rozoranej pôde a zmizne vo vetre nad 30 km/h. Takisto spôsobuje, že pozícia cieľa sa zdá vyššie, čo pri nepozornosti vedie k vysokým zásahom. Na otvorených planinách však niekedy môže byť jediným indikátorom, ktorý musíte zohľadniť. Najlepšie je ho vidieť pomocou puškohľadu a pri pomalom otáčaní bočného kolesa ho môžete pozorovať aj v rôznych vzdialenostiach.

Vzhľadom na to, že diabolka rotuje, vietor ju nebude posúvať priamo doľava alebo doprava. V bode zásahu dochádza aj k vertikálnemu posunu, ktorý je závislý od rýchlosti diabolky a sily vetra.

Veľa elitných FT strelcov sa líši v názore na tento efekt. Jediný spôsob, ako si byť istý, je strieľať na papierové ciele zo stabilnej polohy v rôznych veterných podmienkach a zistiť, koľko to ovplyvňuje vašu konkrétnu kombináciu diabolky a pušky.

Podmienky vetra v blízkosti hlavne majú vo všeobecnosti väčší celkový účinok ako v prípade vetra na konci dráhy strely. Je to preto, že ak je diabolka vychýlená na začiatku dráhy je efekt vychýlenia na dlhšej vdzialenosti väčší.

Streľba vo vetre je vždy viac umenie než veda. Je to kvôli obrovskej škále faktorov, ktoré ovplyvňujú diabolku po opustení hlavne v kombinácii s veľmi subjektívnymi prostriedkami, ktoré používame na to, aby sme zistili, čo sa deje.

Neexistuje žiadna náhrada za skúseností, pokiaľ ide o kompenzáciu vetra je najlepší spôsob, ako získať túto skúsenosť, je streľba vo veterných podmienkach na papierových terčoch na rôznych vzdialenostiach medzi 7 a 50 metrov. Je zrejmé, že čím väčšia je vzdialenosť, tým väčší je vplyv vetra na diabolky, preto väčšina strelcov sústreďuje svoje úsilie na dlhšie ciele. Nezanedbávajte však bližšie, najmä preto, že niekedy sa objavujú s redukovanými kilzónami.

Krok 1
Strieľajte na ciele na známych vzdialenostiach a zámerne vystreľte, keď je vietor najsilnejší a najslabší na nájdenie bočného vplyvu spôsobeného týmito podmienkami na tejto vzdialenosti.

Krok 2
Opäť strieľajte na papierové terče, ale tak, aby ste sa pokúsili dostať svoje strely do stredu, t.j. robiť korekcie pri zameraní na podmienky.

3. krok
Skúste zručnosť na FT sklopkách. A trénujte s veľkosťou skutočnej kilzóny.

Zameranie na vietor je oveľa jednoduchšie, ak je osnova puškohľadu v rozsahu odstupňovaná bodkami alebo čiarami. Štandardný duplex kríž má niekoľko bodov, ktoré možno použiť na bočnú kompenzáciu vetra. Puškohľady sú však teraz k dispozícii s viacerými bodkami a čiarami, ktoré poskytujú oveľa viac referenčných bodov. Naozaj boli vyvinuté osnovy na mieru, ktoré majú bodky, ktoré zodpovedajú šírke kilzóny v určitej vzdialenosti, aby ďalej zjednosušovali kompenzáciu vetra.

Všetky tieto osnovy môžu byť užitočné, ale sú len také dobré, ako vaša schopnosť posúdiť vplyv vetra a aplikovať ho na vašu konkrétnu kombináciu pušky a diabolky.

Akonáhle sa rozhodnete pre kompenzáciu vetra, zmeňte to len vtedy, keď sa vietor výrazne zmení. Zvážte starostlivo pred výstrelom, koľko budete kompenzovať pre vietor, povedzme dve šírky kilzóny, alebo päť mildotov. Ale pri strieľaní už o tom nepremýšľajte a pokúste sa zamerať na ten bod. Ak nebol vietor dobre odhadnutý, ale samotný výstrel bol vydarený, existuje veľká šanca, že zostane v kilzóne. Ak ste si však nie istí svojimi vlastnými rozhodnutiami, meníte bod zásahu počas fázy výstrelu, takmer vždy dôjde k zlému zásahu. Je to samozrejme iné, ak sa vietor začne zintenzívňovať, keď si myslíte, že má význam zvýšiť kompenzáciu. Ide o to, že vždy musíte mať jasnú predstavu o tom, kam presne mierite.

Mnoho nízkokalibrových a väčšina vysokokalibrových strelcov posúdi vietor a potom upraví nastavenia rozsahu, aby kompenzovali podmienky. Zatiaľ čo to funguje dobre v iných disciplínach, neodporúča sa na FT streľbu. Rozmanitosť výšky, vzdialenosti, uhla a orientácie usporiadania znamená, že rozsah zmeny by viedol k zmätku a následným chybám pri nastavovaní. Väčšina FT puškohľadov má mil-dot alebo iné rozdelenia. To umožňuje mierenie s oveľa vyššou presnosťou ako pri otvorených mieridlách používaných v iných disciplínach.

Strieľanie je v podstate mentálny šport. Napriek tomu, že je potrebná technická úroveň, ale v podstate rozhodujúca je puška a puškohľad a od toho bodu je úspech založený čisto na vedomostiach, skúsenostiach a momentálnom stave, v ktorom sa nachádzate. A šťastie, samozrejme: čím via trénujete, tým viac šťastia budete mať ... ':-) Dobrá strela sa rodí v hlave. Samozrejme, vybavenie musí byť dobre prispôsobené a kvalitné, ale väčšina strelcov ju má, a len jeden z nich vyhrá súťaž. Prečo? Dalo by sa povedať, že kvôli svojim zručnostiam, ale znova, tí istí ľudia s rovnakým vybavením dosahujú úplne odlišné výsledky za týždeň alebo dva. Prečo? Pozrime sa bližšie.

Mnohí ľudia majú nesprávny obraz o tom, čo znamená koncentrácia. Pri streľbe to neznamená, aby ste sa sústredili na niečo s ostražitou pozornosťou a už vôbec nie na zúfalú snahu o zasiahnutie cieľov.

Mali by sme sa pozrieť na skutočný význam zamerania sa na východné bojové umenia: úsilie o dosiahnutie dokonalosti, stotožnenie sa s procesom streľby a predovšetkým dokonalé vykonanie streľby.Najpôsobivejšou vecou pri strieľaní je, že dokonca aj začiatočník môže zažiť to, o čom je dokonalé strieľanie. Začiatočník v skoku do výšky je ďaleko od toho, aby mohol skočiť tak vysoko ako majster sveta, ale nováčik strelec môže strieľať hladko a krásne ako expert. Rozdiel je vo frekvencii, čo znamená, že začiatočníkovi sa to len niekedy podarí v tréningu, zatiaľ čo skúsení strelci robia to isté štyridsaťdeväťkrát aj na veľkom šampionáte...

Jednou z vlastností Field Target je jej rozmanitosť. Strieľame na každý cieľ iba raz, neexistujú dva identické ciele, každý výstrel znamená rozdielnu vzdialenosť, veľkosť kilzóny, svetlo a vietor. Výška každého terča nie je vždy na úrovni sklonu terénu a dokonca ani poloha stanoviska nie je rovnaká. Zmeny teploty spôsobujú zmeny rýchlosti a môže dôjsť k posunu bodu zásahu (nástrelu). Spolustrelci rozprávajú, robia vtipy, môžete sa sťažovať na ciele a niekedy celý pretek sa zastaví na niekoľko minút. Na rozdiel od ISSF nevykonávate rovnaké, dokonale natrénované pohyby 60 krát za sebou, v podstate ten istý výstrel, ale v FT vždy trochu inak. Vzhľadom na túto všestrannosť je šport zaujímavý, samozrejme, ale vyžaduje iný duševný stav ako olympijská streľba.

Nestačí sa sústrediť na začiatku a v tomto stave strieľať dobre počas celej súťaže. Všetci zažili výstrel, ktorý bol vystrelený krásne, ale vežička bola pretočená, aj napriek silnému vetru bolo kompenzovanie perfektne zvolené a výstrel dopadol na okraj v 6. hodine. Toto sú typické chyby, keď je strelec veľmi zameraný na jednu stranu streľby, a preto zanedbáva druhú. V FT je ideálne, keď je strelec schopný nepretržite prepínať svoje režimy mozgu medzi alfa a beta hladinou.

• Hladina beta: racionálne a logické myslenie s ľavou časťou mozgu.
  Identifikácia cieľov, meranie vzdialenosti, stanovenie počtu klikov/dotov, odhad korekcie vetra, nabitie pušky. Absolútna pozornosť sa musí venovať všetkým detailom, berúc do úvahy všetky uvedené faktory a optimálne všetko zosúladiť. Počítanie, prijímanie rozhodnutí, korekcie a venovanie pozornosti každému detailu. Úlohou je profesionálne pripraviť výstrel, ale hneď po výstrele sa vrátime späť do tohto režimu, keď vyvodíme závery výstrelu a analyzujeme možné chyby alebo úspešný zásah.
  
• Hladina alfa: inštinktívne, intuitívne myslenie v pravej časti mozgu.
  Už nemusíte špekulovať nad ničím, ale teraz prichádza fáza, kedy je diabolka vystrelená: hľadanie nulového bodu, zacielenie, výstrel, dosledovanie. Tu všetko ide podvedome, strelec "neovplyvňuje" streľbu, ale "užíva si to". Jediným vonkajším faktorom, s ktorým ešte pracujeme je vietor. Podľa jeho zmien upravujeme predsadenie vypočítané v predchádzajúcej fáze, ale aj to už len inštinktívne. Cieľom je vylúčiť vonkajší svet, sústrediť sa na výstrel a ako ho dokonale vystreliť.

Na rozdiel od športov, ako sú šerm, šach alebo loptové hry, pri streľbe skutoční protivníci nie sú iní ľudia. Zvláštne, ako to môže znieť, pretože nakoniec chceme poraziť ostatných, ale počas súťaže nemusíte bojovať proti nim. Ako to môžeme urobiť? V FT nikto pravdepodobne neupraví pušku druhého, alebo náhodne nepoškodí pušky iných súperov, nepichne ich za ucho, keď strieľajú, a určite nebudete hovoriť druhému, že vyhral lotériu alebo že jeho matka zomiera. Tak ako ich teda môžete poraziť? Len jeden spôsob: strieľať lepšie ako oni!

Protivníci strelca sú ciele. Čím viac ich chceme prekonať, tým vias s nimi musíme bojovať. Aj keby ste to tak chceli, v skutočnosti to nie je úplne pravda. Pretože každý cieľ je zasiahnuteľný. Čo majster sveta netrafil ďalší 80-90 % strelcov zasiahlo. Takže jadro problému musí byť hľadané niekde inde.

Skutočný súper strelca je on sám. Jeho vlastné chyby, obavy, zlé návyky - všetko môže byť prekážkou pre dokonalé zásahy. Ak ich dokážete poraziť, zasiahnete ciele a tak aj svojich súperov.

Je úplne mylné, aby ste boli motivovaní obrazmi slávy, trofejí a stojaci na stupni víťazov... Tí, ktorí o nich snívajú, idú nesprávnou cestou. Jedinou cestou k úspechu je strieľať dokonalé výstrely. To je to, čo si treba predstavovať, snívať o tom a nastaviť si to ako cieľ.

• Nesprávna motivácia: vízia úspechu.
• Potlesk, potľapkávanie, zástupy blahoželajúcich strelcov, tváre porazených súperov, hymny, kytice kvetov, fanúšičky pred šatňou, lesklé medaily, poháre a diplomy, trofeje, novinové články, gratulácie na fórach.
  Tí, ktorí o týchto veciach premýšľajú pred koncom, zvyčajne zhoršujú svoje dobré výsledky smerom ku koncu, pretože sa zameriavajú na veci, ktoré by nemali. Nikomu to nepomôže, aby vyhral, ale odvráti svoju pozornosť od skutočných cieľov.

• Správna motivácia: dokonalý zásah.
  Zaostrenie obrazu pri meraní vzdialenosti, pocit pohybu vetra, najpohodlnejšie sedenie v NPA, vedenie kríža na cieľ, jemné kmitanie nad terčom, pocit spúšťania s ukazovákom, výstrel, a ešte dosledovanie, tak že celý proces je zábavou a radosťou - a nakoniec, ako odmenu za to všetko, hlasitý dopad sklopky.
  Všetky z týchto vecí sú správnou motiváciou, pretože teraz je mozog "zapnutý" a počas preteku bude jednoduchšie sa sústrediť na tieto veci zapamätať.

Každý reaguje inak na vzrušenie počas preteku a stresovú situáciu. Tí, ktorým úplne chýba vzrušenie alebo emócie, sa nepovažujú za ľudí a preto sa nemôžu zúčastňovať streleckých súťaží. Vzrušenie je prirodzené, ale záleží na tom, ako sa s tým môže človek vyrovnať a či sa vôbec prejaví v jeho výsledkoch. Existujú tri rôzne spôsoby, ako zvládnuť emócie počas preteku:

• Niektorí im podľahnú.
• Najmenej úspešný je ten typ človeka, ktorý je nadmerne nadšený a hoci doma strieľa nádherne a niekedy dosahuje úžasne dobré výsledky - ale nejako to nie je schoponý pri majstrovstvách. Strháva, preklikáva, strachuje sa, zabúda to alebo jednoducho nerobí to tak dobre. A až keď je všetka zodpovednosť preč, je konečne schopný strieľať v kľude, ako to bežne robí v doma alebo pri tréningu. On je jasne zablokovaný vzrušením, je to pre neho zlé, takže najprv si na to musí zvyknúť a naučiť sa to zvládnuť. Častá účasť na súťažiach môže pomôcť, a prax v konkurencii. Pomôcť môže aj jednoduchá stávka a súťaž o krabicou piva so zapnutými stopkami pred publikom...
  
• Iní ich prekonajú
  Skúsený súťažiaci je rovnako nervózny, ale sa to neprejavuje na jeho výkone. Dokáže udržať svoje emócie pod kontrolou, aby neovplyvňoval výsledky. Môžu sa vyvinúť všetky druhy malých rutín, aby sa súťaž stala čoraz bežnejšou vecou, ??takže sa necíti, akoby sa to veľmi líšilo od cvičenia a tak bude môcť prejaviť svoju najlepšiu formu. To veľmi pomáha zvýšiť sebaúctu a sebavedomie, ak dokážete strieľať rovnako počas súťaže ako strieľať počas tréningu. Takýto strelec môže byť veľmi úspešný, ale nie je to ľahká úloha, pretože jeho vnútorný mier je príliš závislý od vonkajších faktorov a všetko ho môže dostať mimo pohody ale veľa podnetov môže a aj sa bude vyskytovať počas súťaže FT.
  
• Niektorí ich využijú
  Využitie emócií je ďalším spôsobom, ku ktorému sa strelec môže nastaviť a ktorý lepšie vyhovuje podmienkam FT. Je to oveľa jednoduchšie pre tých, ktorí stres dokážu nielen poraziť, ale môžu tiež dobre využiť v prospech súťaže. Vzrušenie nielen paralyzuje, ale skutočne povzbudzuje strelca a v pozitívnom zmysle ho tlačí, aby sa mohol vzchopiť. Tréningy a súťaže bez akýchkoľvek cien sa berú naľahko, ale čím je konkurencia vážnejšia a dôležitejšia, tým viac môže získať. Súťažiť s takou psychikou nie je problém, ale problémom je, ako udržať motiváciu.

Negatívne a deštruktívne emočné reakcie:

• Strach z chyby
• Letargia, zúfalstvo, vzdanie sa kvôli chybám
• Túžba po zásahu
• Premotivovanosť z úspešných zásahov

Urobiť chybu nie je dobrá vec. Ak sa to však už stalo, musíte byť schopní nielen zvládnuť, ale aj z toho vyťažiť čo najviac. Na základe dosledovania a značky diabolky zvyčajne môžete povedať, čo je príčinou a poučiť sa z nej. Ak vietor odfúkol strelu, potom aspoň viete, koľko ste ho podhodnotili alebo preceňovali a zároveň si môžete upokojiť svoju myseľi: vaša strela bola presná. Ak samotná strela bola zlá (zle nameraná), ale aspoň ste mali dobrý odhad vetra. Zapamätajte si to, čo ste urobili dobre napriek netrafeniu a zoberte si z toho čo potrebujete zmeniť, ale predovšetkým: berte to ako varovanie.

Niekedy sa chýba prejaví grimasou na tvári, po ktorej sa otriasiete a povedzte si, že dosť bolo chýb, nemôžem si dovoliť ďalšiu. Inokedy pomáha prekonať pokušenie: po 30 bezchybných zásahoch je tendencia myslieť na maximálne skóre (50 b) namiesto sústredenia sa na ďalší výstrel, alebo pomýšľať na prvé miesto a iné prípady nesprávnej motivácie. Akonáhle netrafíte, už sa nemusíte viac báť, že budete mať 50 bodov, pretože to určite už nebude vy. A je to len jedna nula, nie koniec sveta, 49 bodov je dosť na to, aby si vyhral. Avšak, ak sa vzdáte už v polovici preteku, môžete skončiť tak, že s troma nulami to mohlo byť prvé miesto a len kvôli ďalším piatim chybám, ktoré prišli len preto, že ste si povedali "už je to jedno" je jediný dôvod pre dvadsiate miesto. Je ťažké ostať motivovaný, keď máte pocit, že "tento vlak už odišiel", ale zoberte to ako príležitosť na zlepšenie sebadisciplíny. Potom je možné, že skončíte na prvých troch miestach - len preto, že ste sa nevzdali.

A aj keď ste nevyhrali, nie je to veľký problém. Ak ste nastrieľali najlepšie podľa vašich najlepších znalostí a nepoakovali ste opäť rovnaký typ chyby, potom ten deň stálo za to. Naučili ste sa, rozvinuli sa a nabudúce budete ešte lepšie vedieť, čo je žiaduce a čomu sa treba vyhnúť. A vždy je tu nabudúce.

Mám otázku, ktorú som za posledné roky položil viacerým špičkovým strelcom, ktorých som spoznal počas medzinárodných stretnutí. Vo svojej otázke som sa vždy opýtal s tým istými slovami: Aké je tajomstvo vášho úspechu a čo by ste odporučili každému, kto by rád strieľal rovnako ako vy? Odpovede boli vždy rovnaké:

• "Dúfam, že nebudete sklamaní, ale veľké tajomstvo IMHO (in my honest opinion) neexistuje. Mnoho malých detailov robí perfektný celok."
  
• "Začal som ako 16-ročný s pružinou. Pomáha to, veľa úspešných strelcov tak začínalo v 80. rokoch. Naozaj tvrdá súťaž je najlepší spôsob, ako sa zlepšiť, ale to je jediná vec, ktorú nemôžete ľahko usporiadať!"
  
• "Môžete zasiahnuť všetky ciele - mená alebo záznamy ostatných konkurentov to nezmenia. Trvalo mi to len desať rokov, kým som si uvedomil, že mám strieľať sklopky, než aby som sa pokúšal poraziť iných ľudí. Iba v posledných pár rokoch som pochopil, že môžem súťažiť s najlepšími strelcami a to až vtedy, keď som tomu uveril, že je to možné."
  
• "Moje rady, ako strieľať lepšie - strieľajte vo vetre nie v pokojných podmienkach. Ale poznať vetor a streľanie vo veterných podmienkach je najdôležitejšie."
  
• "Aké je tajomstvo streľby vo vetre? Stále vietor len odhadujeme. Strieľal som viac ako dvadsať rokov, odhadoval som to toľko krát a videl som výsledok toľko krát, že už dokážem odhadovať trochu lepšie."
  
• "Nie je to tajomstvo, je to len o tvrdom tréningu a strieľať za všetkých podmienok. Keď sa iní v skrývajú pred zlými podmienkami, vy musíte byť vonku a trénovať. Čím ťažšie trenujete, tým ľahšie budete strieľať a ostanete sústredený a nepodľahnete žiadnemu rozptýleniu."
  
• "Tajomstvo? Neexistuje žiadne. Strávil som v FT už 20 rokov, čo skutočne pomáha. Mať veľmi dobrú techniku a správne vybavenie a nadšenie. Len pokračujte v tréningoch, ale predovšetkým sa uistite, že máte radi streľbu, ak sa vám to nepáči, nebudete dobre strieľať. Taktiež netrénujte príliš veľa, radšej sa zúčastnite čím viac súťaží, tým sa zlepšíte najviac."